Aktuálny tip

Najčastejšie zlozvyky v komunikácii

JobLife

Komunikácia na pracovisku je jedným zo základných prostriedkov pre podávanie výkonu. Či už je to kontakt s klientom alebo spolupráca v kolektíve, tak vždy sa nájde osoba, ktorá nás núti k hlbokému dýchaniu pri každej výmene názorov. Môže pri tom využiť širokú paletu komunikačných zlozvykov, ako napríklad rozprávanie naprázdno, skákanie do reči, vyhýbanie sa odpovedi.
 
„Schopnosť komunikácie začína pozornosťou k ľuďom. Začína tou neustávajúcou, lačnou pozornosťou, pri ktorej človek zabúda na seba.“ (Claude Lévi-Strauss)


Logopedické problémy

Dôležité je odlišovať komunikačné zlozvyky a logopedické problémy. Ako príklad si môžeme uviesť situáciu, v ktorej sa ocitla Katarína. Často používa paralingvistické prejavy počas reči. Ide o vysoko inteligentnú a schopnú pracovníčku, v kolektíve obľúbenú. V rámci komunikácie má však problém, že používa veľmi často komunikačnú vatu, konkrétne „ehm“, niekedy aj viackrát v jednej vete. Následkom toho sa výrazne spomaľuje jej prejav, čo sa snaží Katarína vedome dohnať zvýšením tempa reči. Výsledok pôsobí, akoby prežívala veľký stres pri každej príležitosti, kedy musí prehovoriť a pre niektorých jej kolegov je nepríjemné počúvať ju. V tomto prípade nejde o komunikačný zlozvyk, ale zdravotný problém, ktorý nie je jednoduché odstrániť.


Riešením u Kataríny bol cvik, zníženie tempa reči, ktoré iba škodilo verbálnemu prejavu, a empatia kolegov. Vďaka tomu dokázala čiastočne znížiť počet paralingvistických prejavov a plynulejšie sa vyjadrovať. S kolegami, ktorí mali naďalej problém s ňou komunikovať, sa dohodla na častejšom využívaní písomného kontaktu.


Komunikačné zlozvyky

Uviedli sme príklad problému, ktorý ako kolega alebo nadriadený nemáme možnosť úplne odstrániť. Prejdime teraz k takým, pri ktorých šanca existuje, konkrétne:

  • rozprávanie bez pointy,
  • skákanie do reči,
  • vyhýbanie sa odpovedi.

Nesúďme ľudí len podľa formy ich verbálneho prejavu, pretože by nám mohol uniknúť jeho obsah.

Ako riešiť „bezobsažné rozprávanie“

Kľúčom k riešeniu je zistiť, z akého dôvodu osoba „tlachá do vetra“ a podľa toho sa zariadiť. Najrýchlejším spôsobom je otvorený rozhovor. Zamerajte sa najmä na sebareflexiu. Ak si dotyčná osoba ani neuvedomuje, že niečo podobné robí, tak môže veľmi jednoducho dôjsť k náprave, keď sa napríklad dohodnete, že pri ďalšom „odbočení od témy“ ju upozorníte nenápadným gestom.
Ak sa chcete vyhnúť priamej komunikácii, tak máte dve možnosti: buď sa pri každom odbočení asertívne ozvať („znie to zaujímavo, ale ja by som potreboval teraz hovoriť skôr o niečom inom“) a vrátiť rozhovor späť správnym smerom, alebo sumarizovať po určitých úsekoch rozhovoru („takže, ak som ťa správne pochopil, tak na moju otázku mi radíš, že...“). Takto si aj váš komunikačný partner uvedomí, že sa neposúvate a môže sa vrátiť k téme.
Podobný typ problému sa snažme riešiť čo najskôr, pretože málokedy sám zmizne a časom sa bude iba zvyšovať naša frustrácia a ľahko dôjde ku konfliktu.


Rozprávanie bez pointy

Možno ste sa už niekedy stretli s osobou, pri ktorej ste si po hodine rozhovoru nevedeli spomenúť, o čom vlastne bola reč a navyše ste nezistili, čo ste potrebovali. Tento zlozvyk je extrémne nepríjemný, keď sa vyskytuje u nadriadeného a taký bude aj náš prípad. V malom pracovnom kolektíve sú štyria kolegovia a ich nadriadená. Pracovníci majú medzi sebou nadštandardné vzťahy a otvorenú komunikáciu. Jediným problémom je komunikácia s nadriadenou, ktorá ma sklon k odbočeniu od témy a voľnému rozprávaniu (príhody zo života).
Vďaka tomu sa dokáže aj krátka dvadsať minútová porada zmeniť na niekoľko hodinový maratón. Zamestnanci sú nervózni, pretože práce neubúda, ale z úcty k nadriadenej ticho počúvajú ďalej. Pokusy o premostenie k pracovným témam sú zastavené a porada pokračuje smerom k nevyhnutnému nervovému kolapsu jedného z podriadených.
Dôvody pre takýto druh rozprávania, aké nám predviedla nadriadená, môžu byť napríklad:
Inak nastavené priority: podriadení boli výkonovo orientovaní a chceli preberať pracovné záležitosti, naproti tomu nadriadená mala potrebu posunúť im svoju životnú múdrosť, pretože to považovala za formu osobnostného rozvoja.
Potreba vyrozprávať sa: človek potrebuje denne povedať určitý počet slov (od dvetisíc vyššie, v závislosti od kultúry a osobnosti, pričom ženy priemerne povedia denne o 45 % slov viac ako muži), a ak nemá možnosť hovoriť mimo pracovný kolektív, tak sa to snaží dobehnúť v prípadoch, kedy mu iní ľudia venujú pozornosť, napríklad na porade.
Preukázanie nadradenosti: pre niektorých ľudí je pozornosť a kvantita prejavu mierou ich sociálnej alebo profesionálnej nadradenosti, pričom sa riadia jednoduchým pravidlom „kto má čo povedať, nech hovorí“.  


Ako využiť techniku „obohraná platňa“

A: „Koľko je prosím ťa jedna plus jedna?“
B: „Aby som ti zodpovedal túto otázku, je dosť potrebné, aby sme sa zamysleli nad tým, čo je vlastne jedna.“
A: „Samozrejme, to chápem, ale mňa by teraz zaujímalo, koľko je jedna plus jedna?“
B: „Toto by sme predsa mali vedieť všetci. No nie? Veď to sa učí na základnej škole!“
A: „Áno, učí, ale ja by som to potreboval počuť, takže mohol by si mi, prosím, povedať, koľko je jedna plus jedna?“
B: „A načo to vlastne potrebuješ počuť odo mňa alebo prečo práve teraz, nájdi si niekoho iného...“
A: „Potrebujem to pre svoju prácu a ty by si mi to mal byť schopný povedať, takže koľko je jedna plus jedna?“
B: „Čo ti na tom toľko záleží?“
A: „Pretože to potrebujem pre svoju prácu, takže koľko je prosím ťa jedna plus jedna?“
B: „Jedna plus jedna je dva.“


Skákanie do reči

Pre mnohých najiritujúcejší komunikačný zlozvyk. Ak jedna osoba začne hovoriť, keď ešte druhá nedohovorila, ide o skákanie do reči. Pri tomto prejave ide o úsilie ovládnuť nielen druhú osobu, ale celé „pole“. Zvyčajne neskáčeme do reči tomu, koho si vážime, koho uznávame, kto nám je nadriadený. Základom v tomto prípade je zlaté pravidlo etiky „nerob druhým to, čo nechceš, aby oni robili tebe.“
Osoba, ktorá skáče do reči, sa snaží získať pozornosť, prejaviť nadradenosť alebo jednoducho nemá ako inak zasiahnuť do rozhovoru. Ak neprenecháte dostatok priestoru na vyjadrenie ostatným, tak im nedávate inú možnosť. Skúste robiť kratšie vety, pýtajte sa na názor ostatných. Výrazne môže pomôcť aj využívanie aktívneho počúvania. Ide o spôsob, ktorým dáte najavo ostatným, že vám záleží na ich názore a venujete im pozornosť, a teda nebudú mať dôvod na získavanie pozornosti iným spôsobom.
Skákanie do reči riešme za každých okolností pokojne, pretože ľahko môže dôjsť k vyhroteniu situácie, ak sa na dotyčnú osobu oboríme.


Vyhýbanie sa odpovedi

Komplikovane znejúci problém spočíva v tom, že nemôžete donútiť svojho komunikačného partnera ku konkrétnemu vyjadreniu. Riešením je asertívna technika obohraná platňa. Jej základ spočíva v tom, že stále dookola ako gramofónová platňa opakujete to, čo chcete, čím dosiahnete splnenie svojej požiadavky. Je dôležité pri tom zachovať pokoj, neargumentovať, neprejavovať pocity zlosti a skutočne iba opakovať a trvať na svojom.

Kľúčom je nepustiť sa do výmeny názorov a stále opakovať svoju otázku. Asertívna komunikácia nie je jednoduchá, preto si pýtajte spätnú väzbu od svojich kolegov.

Autor: Mgr. Kamil Štaffa

zdroj: www.pp.sk
Vložený: 09.10.2012

Copyright © 2019
LifeWeb s.r.o., Všetky práva vyhradené

loading...