Príjemný deň,
ja si dovolím svoj názor, že všetko je to ovplyvnené, aký typ osobnosti človek je. Ak je veľmi konzervatívnejší a má strach, nepríjemné pocity ísť do rizika a postaviť sa do pozície živnostníka, tak sa poriadne potrápi v úvode alebo radšej sa stiahne a zostane zamestnancom. Záleží tiež od situácie na trhu a v akej oblasti pôsobí. Sú profesie, kde je živnosť úplna samozrejmosť a profesie, kde je riziko mať živnosť, lebo celá jeho činnosť je závislá od vzťahov, ktoré má, buduje a snaží sa získať. Získanie zákazky výrazne môže ovplyvňovať situácia v konkrétnom meste - myslím teraz politické prostredie, ktoré ak osoba nemá za sebou nejaké zázemie sa dá len veľmi ťažko presadiť, ale toto sa vzťahuje asi najmä na získavanie zákaziek od štát.organizácii. Remeselnícke profesie určite budú na tom lepšie, ak sú si sebe pánom, ale zvyčajne výborný remeselník má problém presadiť sa na trhu a niekedy nepozná marketingové ťahy, našťastie ak pracuje kvalitne možno si ho zákazka vyhľadá aj sama. Keďže pracujem skôr s negatívnymi sociálnymi javmi, asi sa to pretláča už aj do mojich reakcií a názorov.
Zdravá konkurencia zatiaľ na slovenskom trhu trošku "pokulháva", myslím, že u nás sa viac presadzujú iné formy získavania zákaziek, ale ak si prečítate vyjadrenia už dané, tak sa tu vyjadrovali veľmi úspešní ľudia, sebestační a maxi samostatní, takže môj negativizmus tu nie je veľmi na mieste.
Veľa šťastia všetkým. :)

Dobrý deň Peter,

toto je naozaj dobrá otázka a myslím si, že na ňu nie je správna odpoveď. Tak ako píšu ľudia predo mnou. Každá varianta má svoje plusy aj mínusy... Takže môj pohľad na vec je takýto:
Pracujem teraz sám na seba po 13 rokoch čo som bol zamestnanec. Robím to čo chcem, ako chcem, kedy chcem a pre koho chcem. Rozhodujem o tom ako naložím so všetkým, čo som zarobil a kam bude všetka moja energia smerovať. A toto mi vyváži aj nepravidelný príjem a akoby väčšiu neistotu (ale tú reálne nemá nikto).

Samozrejme, že jedno aj druhé poskytuje určité výhody ale i nedostatky. Je to vecou životného štýlu.
Zamestnanie je ohraničené iba pracovnou dobou, mzdou dohodnutou v zmluve a kreatívnosťou, ktorá závisí od danej pozície a Vášho nadriadeného. Výhodou je relatívne stabilná práca, stály príjem peňazí a možnosť si načasovať dovolenku a iné aktivity.
V podnikaní je potrebné viac kreatívne myslieť. Človek má možnosť vybrať si predmet podnikania a robiť iba to, čo ho baví. Samozrejme, je to podmienené otázkami: Je po mojom výrobku, alebo službe dopyt? Dokážem nájsť odberateľov, ktorý mi za moju prácu a snahu dokážu zaplatiť? Ak sú odpovede na obe otázky kladné, tak nie je nad čím uvažovať. Podnikanie má aj určité nevýhody: nestabilný príjem peňazí, riziko s odbytom a uhrádzaním faktúr, väčším stresom a riešením stále nejakých problémov. Medzi výhody spomeniem len neobmedzený zisk, sloboda myslenia a rozhodovania sa, kedy čo urobím. Najlepšie je, ak si podnikateľ svoju prácu rozdelí medzi zamestnancov a ostane mu viac času na kreativnosť a myšlienky pre podnikanie :-)

Dobrý deň pán Gallo,
Som pracujúci, ktorý má prax ako zamestnanec, 15 rokov, a aj ako živnostník ( SZČO, podnikateľ) 18 rokov. Položili ste veľmi dobrú otázku, hlavne v terajšej dobe. Mnoho ľudí si hľadá zamestnanie v predstave, že si nájde dobre platené miesto s istými výhodami a istotami ( nemusí sa starať o zákazky, zháňať prácu, to mu zamestnávateľ dodá na stôl, má dovolenky, zamestnávateľ by mal odvádzať za zamestnanca odvody...). Je známe že zamestnanci v SR patria k najlacnejším pracovným silám v EU, a preto platy týchto ľudí nestačia na ich životný štýl, ktorý sa už viac približuje k štýlu priemerného Európana. Je to pochopiteľné, každý sa chce mať lepšie, vlastniť auto, byt, dom, avšak platy na tento štýl nestačia. Preto mnoho ľudí hneď, ako sa zamestnajú si berú úvery. Veď sú zamestnaní a splácať úver môžu z platu. Ľudia si narobia veľké záväzky, až také, že im to nedovolí vyvíjať iné aktivity. Preto hľadajú ďalšie úvery, alebo zamestnania. Z toho vyplíva, že zamestnanci sú aj najväčšími platiteľmi daní a nemajú šancu si ovplyvniť svoj príjem, napr. ak by si chceli ten príjem 5x zväčšiť počas jedného roku. Nemôžu po niekoľkých rokoch odísť zo zamestnania a brať rentu. Ten príjem im určuje zamestnávateľ. Neuvedomujú si že, byť zamestnancom v terajšej dobe, je neistota, ktorá zarába najmenej peňazí. Je tu jedna istota. A to, že nikdy nebudú mať väčší plat, ako ich nadriadený. Zamestnanci nemajú istotu, či v tom zamestnaní budú ešte za mesiac, alebo za pol roka, rok, avšak musia v ňom tráviť minimálne 8.5 hod denne. Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, že väčšinu svojho času v živote, pokiaľ sú zamestnaní, investujú niekomu, kto im dáva minimálny plat, žiadnu slobodu a žiadnu budúcnosť. A ak to v tom zamestnaní vydržia až do dôchodku, tak zvyšok života budú dostávať dôchodok, ktorý je na hranici biedy. Ak je ideálna predstava života v tom , že od pondelka do piatku budú chodiť do zamestnania, budú tí najlepší pracovníci, možno dostanú aj pridané nejakých 1000 Euro jednorázovo, možno dostanú pochvalu za dobre vykonanú prácu, práca ich bude tešiť, behom celého života nebudú mať zásadné peniaze, ale môžu bývať, jesť a mať nejaké auto a v dôchodku budú žiť skutočne na hrane, potom je správna voľba zostať v zamestnaní. Zamestnanec má druhú a veľkú istotu a to, že nikdy sa nebude musieť zásadne rozhodnúť. Má určité pohodlie. Avšak nikdy nepríde k zásadným peniazom.
Mnoho ľudí sa rozhodne, že nebudú pracovať na svojho zamestnávateľa, ale začnú pracovať sami pre seba a stanú sa SZČO. Sú to ľudia, ktorí sú silní, sebestační, sebeistí, sú to vlastne hviezdy svojej pracovnej profesie. Sú to ľudia, ktorí svojej profesii perfektne rozumejú. Je úplne jedno či je to právnik, advokát, lekár, projektant, alebo manuálne zručný človek, ktorý kladie koberce a pracujú sami na seba, alebo zamestnávajú dvoch troch ľudí. Stať sa SZČO umožňuje zarobiť veľké peniaze, avšak títo ľudia čím sú lepší, tým viac sú ich služby žiadané a oni si nemôžu dovoliť odmietať zákazky a preto musia navyšovať čas. Čas, ktorý tej práci venuje. Čiže nepracujú len 8,5 hod, ale musia pracovať 10,12 hodín denne, soboty, nedele. Sú na všetko sami. Sami si zháňajú zákazky. Sami si ich aj robia, lebo nechcú si budovať konkurenciu a nikto neurobí tú prácu lepšie, len oni sami. Sami si platia dane a odvody(avšak, vedia si ich aj prispôsobiť). Musia si platiť nájom za kancelárie, ambulancie. Ak idú na dovolenku, tak odchádza s nimi aj ich príjem, lebo za nich nikto neurobí ich prácu. Sú zajatcami vlastnej profesie. Celosvetová štatistika hovorí že zo 100 ľudí, ktorí sa stanu SZČO, do 5 rokov ich zostane 10. 90 podnikateľov behom prvých 5 rokov skončí a vracajú sa späť do zamestnania, alebo začínajú od začiatku. Poučení na vlastných chybách. Po ďalších 5. rokoch, z tých 10 zostane len 5 podnikateľov. Proste, nie že by nevedeli robiť tú svoju robotu, sú v nej perfektní, ale nevydržia to zabijacké tempo a príde syndróm vyhorenia, je im všetko jedno a skrachujú. Je to krutá realita. Viacero živnostníkov má dve a viac živností, lebo ak zistia, že tá prvá živnosť im moc nejde, tak skúšajú sa uplatniť v druhej. Mnoho z nich si po čase uvedomí, že nemôžu byť na všetko sami a začnú zamestnávať viac a viac ľudí, najlepšie veľmi dobrých odborníkov, lepších ako sú oni sami. Začínajú si plánovať svoj pracovný čas a prácu rozdeľovať medzi pracovníkov. Získavajú viac času a stávajú sa finančne nezávislými.
Z vlastnej skúsenosti viem, že stať živnostníkom je o zmene myslenia a o odhodlaní a odvahe osamostatniť sa, nezostať v pohodlí zamestnanca a postupne sa meniť na stroj v prijímaní a vykonávaní práce. Poznám ľudí, ktorých po 35. rokoch vyhodili zo zamestnania a oni sa nevedeli nikde uplatniť, lebo nevedeli vykonávať inú prácu.
Ukončil by som to porovnaním zamestnanca a živnostníka. Zamestnanec je závislý na peniazoch a živnostník na čase. Čo je lepšie?
Prajem pekný deň.
Jozef Smida

Súhlasím s predchádzajúcou odpoveďou, no s malou výhradou. Podnikanie, okrem toho, že je, takpovediac, vzrušujúce, vyžaduje si tiež určitý druh nadania, ktoré musí podnikateľ mať. Niekedy sa tomu hovorí obchodnícky duch. Žiaľ, zistil som, že ten mne fatálne chýba. Zistil som to nie na nejakých testoch osobnosti, ale na vlastnej koži. Tiež som totiž SZČO. Ale, ako som spomenul, obchodnícky duch mi chýba, takže ma moja "živnosť" v skutočnosti neživí. Živím sa aj zamestnaním.

Na druhej strane moje zamestnanie vonkoncom nie je nudné. Naopak, v zamestnaní pociťujem veľmi dobré uspokojenie z práce. Žiaľ práca je veľmi slabo platená.