Dobry den,
pokial ide o osobne emaily, nie. Vyplyva to z Ustavy SR, a to cl. 22, ktory znie: "Listove tajomstvo, tajomstvo dopravovanych sprav a inych pisomnosti a ochrana osobnych udajov sa zarucuju." Toto pravo sa dalej konkretizuje v Obcianskom zakonniku, resp. dalsich zakonoch.
Pokial ide o pracovne emaily, tykajuce sa predmetu prac, podla mojho nazoru ano.
Problem moze nastat, ked pouzivate postoveho klienta (Outlook, Thunderbird), ktory prijima tak pracovne, ako aj osobne emaily. V takomto pripade je tazsie este pred otvorenim emailovej spravy rozpoznat, ci ide o pracovny alebo o sukromny email. Ak otvori, a zisti, ze ide o osobne emaily, nema pravo ich citat. Pri pouzivani postoveho klienta by som odporucil farebne triedit pracovne a osobne emaily, aby v pripade citania emailov bolo hned jasne, ktory email patri do ktorej skupiny.
Pracovne pravo nie je moja silna stranka, tak dufam, ze sa nemylim. Ak ano, verim, ze ma niekto opravi.
Rady
Tipy
Uzavretá otázka
Odpovede
Zuzana odpovedala
Pekný deň prajem.
Šéf, ktorý číta svojim zamestnancom e-maily je troška "zvláštny", skôr si myslím, že asi má alebo mal dôvod, ktorý mu na čítanie e-mailov bol daný. Preto opatrnosť v obsahoch e-mailoch je nevyhnutná, keďže v práci by sme mali využívať všetko len s cieľom pracovným. Taktiež je to o tom, či využívame internet len na pracovné účely alebo aj na zábavu. Je rozumné mať svoju vlastnú súkromnú e-mailovú adresu, pretože tak nedávame dôvod nadriadenému na "výčitky", ktoré často bývajú okorenené mocou nadriadeného. Je treba sa však na to pozrieť aj z druhej stránky - ak by sme boli zamestnávateľom a naši zamestnanci by výrazné množstvo času využívali na súkromné účely, zábavy, a pod., taktiež by nás to hnevalo.
Preto považujem čítanie e-mailov nadriadeným za primitívne a osobnostne prázdne, pokiaľ sme mu nedali nejaký podnet a niečo tomuto spôsobu správania šéfa nepredchádzalo (porušenie know-how, tajné informácie, osočovanie a ohováranie a pod.). Opäť tvrdím, že je to o vzťahu a osobnostiach, ktoré tento vzťah ovplyvňujú.
Šéf, ktorý číta svojim zamestnancom e-maily je troška "zvláštny", skôr si myslím, že asi má alebo mal dôvod, ktorý mu na čítanie e-mailov bol daný. Preto opatrnosť v obsahoch e-mailoch je nevyhnutná, keďže v práci by sme mali využívať všetko len s cieľom pracovným. Taktiež je to o tom, či využívame internet len na pracovné účely alebo aj na zábavu. Je rozumné mať svoju vlastnú súkromnú e-mailovú adresu, pretože tak nedávame dôvod nadriadenému na "výčitky", ktoré často bývajú okorenené mocou nadriadeného. Je treba sa však na to pozrieť aj z druhej stránky - ak by sme boli zamestnávateľom a naši zamestnanci by výrazné množstvo času využívali na súkromné účely, zábavy, a pod., taktiež by nás to hnevalo.
Preto považujem čítanie e-mailov nadriadeným za primitívne a osobnostne prázdne, pokiaľ sme mu nedali nejaký podnet a niečo tomuto spôsobu správania šéfa nepredchádzalo (porušenie know-how, tajné informácie, osočovanie a ohováranie a pod.). Opäť tvrdím, že je to o vzťahu a osobnostiach, ktoré tento vzťah ovplyvňujú.
Katarína odpovedala
osobne sa tiež v práve nevyznám, ale pripájam sa k názoru Vladimíra - ak sa jedná o služobné maily, má na to právo, lebo ako šéf takto de facto môže čiastočne kontrolovať tvoju prácu...
ak na súkromné maily používaš služobný mail (to som robila v práci aj ja), tieto by nemal čítať, lebo listové tajomstvo je listové tajomstvo a platí aj pri mailoch. Lenže, ako spomenul Vladimír, v jednej "mailovej schránke" sa to dá ťažšie rozlíšiť. Ja som to jednoducho triedila - mala som priečinok Osobné a nastavené filtre na adresy mojich známych, ktorí mi posielali maily. Osobne mi viac-menej bolo jedno, či to číta alebo nie. Tak či tak by nič z toho nemohol ani použiť, ani využiť, pretože tým by v podstate nachytal sám seba.
Petra -
aj mne sa to stalo, teda myslím to, že obsah mojich súkromných mailov bol párkrát "na hrane" a mohol by šéfa dosť naštvať. Ale myslím, že je to tak, ako som písala vyššie - ak by z týchto mailov chcel niečo použiť alebo využiť (napr. v maili spomenieš, že tvoj šéf je "blbec" a on sa naštve a začne ti kvôli tomu robiť peklo - ak teda ale nejako dá najavo, že to je kvôli tomu, napr. zahlási "aby ste mohli povedať, že váš šéf je blbec...!"), tak by som povedala, že nachytal sám seba, ale
tvoja otázka je naozaj na zamyslenie...
ak na súkromné maily používaš služobný mail (to som robila v práci aj ja), tieto by nemal čítať, lebo listové tajomstvo je listové tajomstvo a platí aj pri mailoch. Lenže, ako spomenul Vladimír, v jednej "mailovej schránke" sa to dá ťažšie rozlíšiť. Ja som to jednoducho triedila - mala som priečinok Osobné a nastavené filtre na adresy mojich známych, ktorí mi posielali maily. Osobne mi viac-menej bolo jedno, či to číta alebo nie. Tak či tak by nič z toho nemohol ani použiť, ani využiť, pretože tým by v podstate nachytal sám seba.
Petra -
aj mne sa to stalo, teda myslím to, že obsah mojich súkromných mailov bol párkrát "na hrane" a mohol by šéfa dosť naštvať. Ale myslím, že je to tak, ako som písala vyššie - ak by z týchto mailov chcel niečo použiť alebo využiť (napr. v maili spomenieš, že tvoj šéf je "blbec" a on sa naštve a začne ti kvôli tomu robiť peklo - ak teda ale nejako dá najavo, že to je kvôli tomu, napr. zahlási "aby ste mohli povedať, že váš šéf je blbec...!"), tak by som povedala, že nachytal sám seba, ale
tvoja otázka je naozaj na zamyslenie...
Petra odpovedala
Veľmi zaujímavá otázka..
stretla som sa s prípadom, keď zamestnávateľ po prepustení zamestnanca čítal jeho e-maily. Schránku meno@firma.sk používal ako na služobnú tak aj na osobnú korešpondenciu. Medzi tou osobnou mal určité informácie, ktoré zamestnávateľa dosť nahnevali. Mňa by teda zaujímalo, ako postupovať v takomto prípade, na koho sa je možné obrátiť, ak je listové tajomstvo porušené alebo je lepšie nechať to tak? A celkom zaujímavá otázka v spojitosti s touto ma napadla, ak je v korešpondencií určitý dôkaz, ktorý môže nejakého človeka z niečoho usvedčiť, dá sa použiť? Pretože v takom prípade sa síce jeden problém vyrieši, no poruší sa tajomstvo...
stretla som sa s prípadom, keď zamestnávateľ po prepustení zamestnanca čítal jeho e-maily. Schránku meno@firma.sk používal ako na služobnú tak aj na osobnú korešpondenciu. Medzi tou osobnou mal určité informácie, ktoré zamestnávateľa dosť nahnevali. Mňa by teda zaujímalo, ako postupovať v takomto prípade, na koho sa je možné obrátiť, ak je listové tajomstvo porušené alebo je lepšie nechať to tak? A celkom zaujímavá otázka v spojitosti s touto ma napadla, ak je v korešpondencií určitý dôkaz, ktorý môže nejakého človeka z niečoho usvedčiť, dá sa použiť? Pretože v takom prípade sa síce jeden problém vyrieši, no poruší sa tajomstvo...